Rozdelenie omietok a ich využitie (Malý sprievodca svetom omietok)
20.10.2021

V dnešnej dobe plní omietka množstvo najrozličnejších úloh. Azda preto je také náročné vyznať sa vo všetkých jej druhoch.
Úloha omietky v modernom stavebníctve
Moderné omietky sú schopné nielen vylepšiť vzhľad stavby, ale slúžia aj ako ochrana múrov pred následkom poveternostných vplyvov, náhlymi zmenami teplôt, vlhkosťou či znečisteným ovzduším.
Vhodne zvolená omietka zároveň chráni stenu pred mechanickým poškodením, spevňuje jej konštrukčné prvky a zvyšuje celkovú životnosť muriva. Existuje množstvo rozličných výrobných technológií, typov a systémov omietok, preto je aj ich rozdelenie a špecifikácia pomerne komplikované.
Základné rozdelenie omietok
Z hľadiska umiestnenia delíme omietky na:
- Vonkajšie – používajú sa na obvodové múry a majú za úlohu prenášanie ťahov a tlakov materiálu, ktoré sú vyvolané zmenami teploty, ako aj prenášanie napätia vznikajúceho teplotným spádom
- Vnútorné – sú určené na steny v interiéroch a vyžaduje sa od nich hlavne funkčnosť, napr. odolnosť voči oteru
- Univerzálne – vďaka svojim vlastnostiam majú univerzálne použitie
Podľa spracovania môžeme omietky rozdeliť na ručné, strojové a kombinované. V závislosti od toho, koľko vrstiev omietky sa nanáša, zase poznáme jedno-, dvoj- a viacvrstvové omietky a nástreky.
Omietky môžeme rozdeliť aj podľa povrchovej úpravy a to na hrubé, hladké, zrnité, jemné, hladené, štruktúrované, plastické, leštené, ozdobné, škriabané, brúsené a pod.
Rozdelenie omietok podľa účelu a nanášania
Významné je aj rozdelenie omietok v závislosti od toho, na aký účel sú určené:
- Sanačné – používajú sa na omietnutie vlhkého alebo vlhnúceho muriva, ktoré je poškodené vlhkosťou a soľou. Vďaka perlitu alebo pemze sú pórovité a priedušné a dokážu odvádzať vodu z omietky cez vodnú paru.
- Akustické – zlepšujú akustické a zvukovo izolačné vlastnosti stien a stropov a sú vhodné na odhlučnenie miestností.
- Ochranné – plnia ochrannú funkciu
- Tepelnoizolačné - zvyšujú tepelný odpor stien, zabraňujú prestupu tepla a udržujú miestnosti teplé v zime a chladné v lete.
Podľa toho, akým spôsobom sa omietky na múry a konštrukcie nanášajú, sa delia na:
- nahadzované
- striekané
- náterové
a podľa spôsobu, akým sa omietajú na:
- ručné
- strojové
Aké druhy omietok poznáme podľa výroby
Omietka ako taká je zložená zo štyroch komponentov - spojiva, plniva, prísad a vody. Spojivo môže byť buď minerálne (sadra, vápno, či cement) alebo organické (tu patria živice a disperzie na báze plastov). V závislosti od použitého spojiva potom delíme omietky na vápenné, vápenno-cementové, vápenno-sadrové, sadrovo-hlinené, cementové, akrylátové a sadrové.
Plnivami nazývame také druhy materiálov, ktoré spolu so spojivami a vodou vytvárajú malty a omietky. Tu patria napríklad piesky, kamenné drviny, perlit a podobne. Podľa plniva, ktoré bolo použité pri výrobe, rozoznávame tieto druhy omietok:
- omietky z kamenných drvín – sú veľmi dekoratívne
- omietky s ľahčeným plnivom - zlepšujú tepelnoizolačné vlastnosti hotových konštrukcií a redukujú vlhkosť a obmedzuje tak vznik plesní
- textilné omietky (tekuté tapety) – sú zložené z lepidla rozpustného vo vode a prírodných vlákien (bavlna, ľan, vlna, viskóza) vo forme suchej zmesi
Ako prebieha vrstvenie omietky
Omietka, ako sme si už naznačili, sa skladá z viacerých vrstiev. Tie sa postupne nanášajú na povrch múrov a ďalších stavebných plôch. Najspodnejšiu časť tvorí postrek, riedka malta, ktorá sa nanáša ako podklad pod jadro. Táto vrstva má hrúbku okolo 5 mm a vyžaduje sa, aby poriadne dozrela. Tzn., že na 1 mm hrúbky je potrebné rátať min. 24 hodín. V opačnom prípade hrozí, že sa oddelí od podkladu a spôsobí drobenie až odpadávanie kusov omietky.
Samotné omietkové jadro je zložené z jednej alebo z viacerých vrstiev, pričom jednotlivé vrstvy dosahujú hrúbku max. 20 mm. Pri aplikovaní jednotlivých vrstiev musí byť každá vrstva suchá a zdrsnená. Iba posledná vrstva sa vyrovná a vyhladí. Na vrch potom prichádza štuková vrstva, ktorú tvorí 3 až 4 mm hrubá vrstva. Pri všetkých procesoch pritom platí pravidlo, že počas vrstvenia, tuhnutia a tvrdnutia jednotlivých materiálov nesmie teplota vzduchu, ale ani podkladu či materiálu klesnúť nižšie ako + 5 °C.
Tip: Všetko, čo potrebujete vedieť o hrubej stavbe